Spor o veterné turbíny v lese: nebezpečenstvo pre klímu a prírodu?

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Eberswalde diskutuje o environmentálnom vplyve plánovaných veterných turbín v lese a ich vplyve na ekosystémy a obyvateľov lesa.

Eberswalde diskutiert über die Umweltwirkungen geplanter Windräder im Wald und deren Einfluss auf Ökosysteme und Waldbewohner.
Eberswalde diskutuje o environmentálnom vplyve plánovaných veterných turbín v lese a ich vplyve na ekosystémy a obyvateľov lesa.

Spor o veterné turbíny v lese: nebezpečenstvo pre klímu a prírodu?

V Brandenbursku sa niečo deje – a nie každý chápe vzrušenie okolo obnoviteľných foriem energie, najmä pokiaľ ide o veterné turbíny v lese. Zatiaľ čo konštrukcia veterných turbín bola dlho považovaná za kľúč k energetickej transformácii, tento trend je v súčasnosti čoraz viac spochybňovaný. Odpor sa prejavuje najmä v citlivých oblastiach ochrany krajiny, ako je napríklad oblasť medzi Halbe, Teupitz a Freidorf, kde sa plánujú veterné turbíny vysoké až 261 metrov. Tieto nadrozmerné kolosy, ktoré sú desaťkrát vyššie ako okolité borovice, vnášajú do hry nielen ekonomické aspekty, ale vyvolávajú aj obavy o ochranu prírody a životného prostredia.

Pierre Ibisch, profesor sociálnej ekológie na Univerzite pre trvalo udržateľný rozvoj v Eberswalde, jasne formuloval svoje obavy. Varuje, že veterné turbíny môžu predstavovať ďalšie zdroje stresu pre lesy. Veď Nemecko historicky stratilo obrovské množstvo lesov; Dnes je zalesnená len tretina územia krajiny a často v rozdrobených oblastiach. V tomto bode je jasné, že lesy nepôsobia len ako zdroje dreva, ale majú aj základné funkcie pri regulácii klímy a viazaní oxidu uhličitého.

Les a vietor: ťažký vzťah

Výstavba veterných turbín mení aj mikroklímu v lesoch. Merania ukazujú teplotné rozdiely až 10 stupňov medzi oblasťami s veternými turbínami a nenarušenými lesnými oblasťami. Výsledok: Zvýšené riziko vysychania a s tým spojené lesné požiare. Obzvlášť postihnuté sú zvieratá, ako sú vtáky a netopiere, pretože ich biotopy sú narušené obrovskými zariadeniami.

Ďalším aspektom sú ekonomické úvahy: vlastníci lesov považujú veterné turbíny za sľubný zdroj príjmov. Kým tradičná ťažba dreva generuje len okolo 100 eur na hektár, jedna veterná turbína by mohla vyprodukovať až 70 000 eur ročne. Toto pokušenie mnohým vlastníkom lesov neuľahčuje rozhodovanie a vyvoláva otázku, ako možno vyvážiť ekonomické záujmy a ekologické aspekty.

V centre pozornosti klimatické zmeny

Veterná energia sa však testuje nielen v Brandenbursku. O zmene klímy sa intenzívne diskutuje aj v Rakúsku. Výskumný projekt „Climate Media Frames“ na Univerzite aplikovaných vied St. Pölten skúma, ako môžu rôzne komunikačné stratégie pomôcť sprostredkovať výzvy súvisiace so zmenou klímy. Dr. Franziska Bruckner a jej tím analyzujú rôzne mediálne formáty, aby sa dostali k podstate otázky, ako je vnímaná zmena klímy a akú úlohu v nej zohráva veterná energia.

Interdisciplinárny tím už tri roky pracuje na výskume ekologických inovácií, ako sú veterné turbíny a sójové bôby, ako udržateľných alternatív. Cieľom je vyvinúť inovatívny analytický nástroj, vďaka ktorému bude prezentácia klimatických iniciatív v rôznych mediálnych žánroch zrozumiteľná.

V Brandenbursku a mimo neho zostáva diskusia o správnej rovnováhe medzi výrobou obnoviteľnej energie a ochranou našej prírody veľkou výzvou. Odpovede na tieto otázky budú mať zásadný význam pre to, ako sa vysporiadame s výzvami zmeny klímy v nasledujúcich rokoch. Uvidí sa, či dôjde k prehodnoteniu, ktoré bude zodpovedať ľudským potrebám aj požiadavkám prírody.

Informuje o tom Berliner Zeitung o búrlivej diskusii o veterných turbínach v lese. Viac o komunikačných stratégiách vo výskume klímy sa dozviete aj na Životné prostredie a energia o zmene klímy a adaptačných stratégiách HLNUG.