Spomienka v Teltowe: 72 rokov po ľudovom povstaní v roku 1953

Spomienka v Teltowe: 72 rokov po ľudovom povstaní v roku 1953

17. júna 2025 si v Teltowe pripomenú obete ľudového povstania z roku 1953 – významnú udalosť v dejinách NDR, ktorá sa dodnes dotýka mnohých ľudí. O 17:00 hod. bude slávnostné kladenie vencov k pamätníku na „Platz des 17. Juni“, bývalom Hamburger Platz. Pôsobivé umelecké dielo s názvom „Dopyt“, ktoré vzniklo v roku 2011 v spolupráci študentov Gymnázia Immanuela-Kanta a učiteľa dejepisu Gregora Wilkeninga, pripomína odvážnych ľudí, ktorí sa postavili proti útlaku a za slobodu.

Spomienku na obete si pri tejto príležitosti pripomenie aj spolková krajina Brandenbursko v Postupime. S prejavmi vystúpia významní účastníci vrátane podpredsedu vlády Roberta Crumbacha a štátnej spracovateľky Dr. Maria Nooke. Crumbach vo svojom prejave zdôraznil, že je dôležité postaviť sa za slobodu a sociálnu spravodlivosť a oceniť odvážne úsilie demonštrantov. Nooke zdôrazňuje pretrvávajúci význam ľudového povstania a potrebu zachovať živú pamiatku na diktatúru. Viceprezident Brandenburského krajinského parlamentu Rainer Genilke sa bude zaoberať spoločenskou zodpovednosťou za zachovanie historicky významných udalostí.

Okolnosti povstania

17. jún 1953 nebol len dňom protestov, ale povstaním, ktoré demonštrovalo, ako sa milión ľudí postavilo za svoje práva vo východnom Berlíne aj mimo neho. Povstanie vyvolalo zvýšenie štandardu, ktoré znamenalo vyššiu pracovnú záťaž za rovnaký plat – posledná kvapka v už aj tak napätom vzťahu. Vedenie SED bolo ohromené a stiahlo sa pod ochranu sovietskych úradov. Reagovali vyhlásením stanného práva a nasadením armády, ľudovej polície a štátnej bezpečnosti.

Brutálna porážka povstania viedla k zatknutiu asi 15 000 ľudí a do januára 1954 bolo odsúdených 1 526. O život prišlo najmenej 50 ľudí, z ktorých niektorí boli príslušníkmi bezpečnostných zložiek NDR. Historici ako Udo Grashoff opisujú bezmocnosť tých, ktorí boli v tom čase pri moci, a šokovaný ústup predstaviteľov SED tvárou v tvár širokej vlne protestov.

Rezonujúce dedičstvo

Po 72 rokoch od povstania dnes vyzerá situácia trochu inak. Veľká časť mladej generácie prejavuje malý záujem o túto významnú historickú udalosť. Súčasní svedkovia ako Wolfgang Jähnichen, ktorý povstanie zažil ako 13-ročný, často pociťujú nezáujem študentov a starších generácií. Často nedostatočné znalosti o NDR a rozdelení Nemecka kritizuje aj Günter Toepfer, ktorý bol po účasti na protestoch uväznený za „útek z republiky“.

Spolková nadácia pre vyrovnanie sa s diktatúrou SED sa snaží vzbudiť záujem o túto kapitolu nemeckej histórie sprístupnením očitých svedkov školám. Povstanie a s ním spojené otázky o slobode a ľudských právach však v spoločnosti často ustupujú do pozadia. Len v desiatich zo 16 federálnych štátov je 17. jún zakotvený v učebných osnovách a hodín dejepisu je málo.

3. júla 1953 bol 17. jún oficiálne vyhlásený za „Deň nemeckej jednoty“, sviatok, ktorý bol dôležitý až do znovuzjednotenia krajiny v roku 1990. Dnešná pamäť však ukazuje, že sloboda nie je niečo, čo možno považovať za samozrejmosť. O to dôležitejšie je, aby sa zobrazenia povstania a poučenia z neho preniesli na ďalšiu generáciu. Stadtblatt.online uvádza, že udalosti pripomínajúce 17. jún 2025 chcú opäť vytvoriť priestor pre tento diskurz.

V konečnom dôsledku je na nás všetkých, aby sme zachovali ducha 17. júna a postavili sa za slobodu a spravodlivosť v nádeji, že sa takáto história nebude opakovať.